Ešte predtým ako sa dostaneme k tomu, ako najlepšie počuť sami seba, je pre mňa dôležité poznamenať, že ešte dôležitejšie je nepočúvať to, čo nám o nás hovoria druhí ľudia. To je veľmi významný krok. Druhí nám zvyknúť dávať tzv. nevyžiadané rady, často sa vyjadrujú k nám, ako sa máme správať, čo máme robiť a podobne.
Prečo to robia?
Lebo oni si sami pomôcť nevedia. Keď nevieme pomôcť sami sebe, dávame rady druhým. Pritom si neuvedomujeme, že tie rady, ktoré dávame druhým, sú adresované nám samým. Tie rady sú odrazom nášho života, ako to máme robiť my sami, alebo ako by sme to robili my sami.
Druhá vec je, kto nám dáva rady. Asi nebudete počúvať človeka, ktorý Vás chce učiť ako byť milionárom a sám žije z výplaty do výplaty. Alebo dáva múdre rady ohľadom manželstva, vzťahov a pritom je sám rozvedený…
Takže ak chceme počuť sami seba, napojiť sa na našu intuíciu, na ten neobmedzený a múdry zdroj, ktorý máme každý jeden v sebe, potrebujeme najprv vypnúť prijímač v sebe – všetko čo ku nám prúdi od druhých, lebo to s nami nemá nič spoločné.
Keď ho vypneme, prichádza čas stíšenia. Mnoho ľudí svoje srdce (intuíciu) nepočuje, lebo žije v hlave, kde to hučí. Milión myšlienok každý deň, ktoré nejde vypnúť. Stále pustené rádio, televízia, ruch v kancelárii, hlasná hudba v aute. Nonstop nejaký hluk.
Cez tento hluk nie je možné počuť ten jemný šepot nášho srdca. Ono hovorí veľmi potichučky. Preto je dôležité sa stíšiť, ísť do prírody, ďaleko od hluku. Ľahnúť si do vane so sviečkami a príjemnou meditačnou hudbou. Meditovať v tichu. Praktikovať dychové cvičenie. Cvičiť jógu. Počúvať relaxačnú hudbu. Čokoľvek, kde sme sami so sebou a cítime sa tam dobre.
Niekomu to ticho nemusí robiť dobre. Lebo akonáhle všetko stíchne, začnú vyliezať všetci tí naši vnútorní bubuláci, tie tiene minulosti, všetko potlačené, nevysporiadané, neuzavreté, neodpustené. Naučili sme sa tieto naše bolästky prekrývať hlukom, aby sme ich nevideli, nepočuli. Tak dlho ich prehlušujeme, až prerastú v psychické a fyzické zdravotné problémy.
A potom sme v začarovanom kruhu, kedy chceme vyzdravieť hneď… ale to skôr v tomto článku: „Kľúčové je prijať zodpovednosť.“
Tak čo, už napúšťate vaňu?
Skúste to a nechoďte do extrémov. Začnite v malom a postupne pridávajte. Nemusíte napr. meditovať hodinu, skúste 5. minút. Potom 10… Nič nepreháňajte. Počúvajte sa, svoju intuíciu i svoje telo.