Volám sa Radoslav

Moja cesta

Na úvod by som rád vyjadril vďačnosť za všetky tie ťažké veci, choroby, traumy, ktoré mi do života prišli. Bez nich by som nebol tým, kým som sa stal. Moje uzdravenie z veľmi ťažkých chorôb, často popisovaných ako neliečiteľných či doživotných, by mohol niekto nazývať zázrakom. Tým, že som touto cestou uzdravenia prešiel sám, vidím za tým obrovskú vnútornú silu, pevnú vôľu vytrvať, zmenu myslenia, postojov, životného štýlu, teda mnoho a mnoho tvrdej driny, práce na sebe.

Veľmi jasne si spomínam na jednu významnú udalosť, kedy som sa vo svojich 29 rokoch a neznesiteľných duševných bolestiach, ktoré sprevádzali nonstop 24. hod. migrény, úzkosti a samovražedné myšlienky, som sa pozrel akoby hore so slovami: „Bože, prosím uzdrav ma a ja spravím všetky zmeny, ktoré po mne chceš.“ Odpoveď prišla okamžite: „Najprv sprav všetky zmeny a potom ťa uzdravím.“ A tak aj bolo. Po 1 roku a 3 mesiacoch som vyzdravel z niečoho, čomu sa hovorí nemožné, neliečiteľné, doživotné.

Nie nadarmo sa hovorí, že z choroby nás uzdraví úplne iný štýl myslenia, ako ktorý nás do nej dostal. Choroba prichádza, lebo za zdravého stavu sme ignorovali všetky varovné signály o tom, že ideme nesprávnym smerom vo svojom živote. Nielen choroba, ale všetko ťažké, čo zažívame. Nehody, ťažké úrazy a pod.

Ak chceme vyzdravieť, potrebujeme začať robiť zmeny a upratovať vo svojom živote, vzťahoch, vo svojej minulosti, najčastejšie v detstve, odkiaľ ide väčšina našich psychických a fyzických problémov.

Problém je, že málokto sa chce vracať do tých najbolestivejších spomienok zo svojej minulosti. Preto mnoho ľudí hovorí, že treba dvihnúť hlavu, pohnúť sa dopredu a minulosť neriešiť. Ale bez uzdravenia tých ťažkých spomienok, ktoré tam máme všetci, nie je možný posun nikam, lebo kamkoľvek sa pohneme, vždy si to berieme so sebou.

Keď som ochorel, nie hneď som vedel, čo mám robiť. Bola to postupná cesta a bolesť ma doslova kopala k tým zmenám. Videli ste niekoho zdravého robiť zmeny v živote? Mňa dokopali k tomu až tieto ťažké okolnosti.

Zmena práca, z ktorej som nevedel odísť. Zmena bydliska, lebo život ma chcel mať už dávno niekde inde. Zmena vzťahu, ktorý nebol prospešný pre nikoho. Zmena stravovania, po ktorom kričalo telo už veľmi dlho. Zmena pohybu, teda cvičenie, po ktorom prahlo moje telo. Zmena perspektívy, teda pozeranie sa na veci inak, z viacerých uhľov. Alfou a omegou je odpustenie tým, ktorí nám ublížili. Úprimné, hlboké, zo srdca, pri ktorom sa trasie celé telo, behajú zimomriavky  a tečú slzy potokom. To je to pravé odpustenie.

U každého človeka je to individuálne. Veľa ľudí sa ma pýta, ako som vyzdravel a začnú to skúšať tiež. Treba pochopiť, že čo pomohlo mne, nemusí druhému. Bola to moja cesta, moja skúsenosť. Každý jeden človek je jedinečný a má svoju jedinečnú cestu, na ktorej má pochopiť to, prečo sem prišiel. Preto je dôležité počúvať sami seba a robiť zmeny, ktoré po Vás vaša duša a telo chce.